T-Gallery prezentuje “Nuotio”, samostatnú výstavu fínskej autorky Eveliiny Hämäläinen. Aj keď je ešte len veľmi mladá umelkyňa, Eveliina sa už zúčastnila na skupinových výstavách v galériách a v múzeách a bola vybratá spomedzi 800 uchádzačov, aby reprezentovala Fínsko na Medzinárodnom veľtrhu kresby (FID) v Paríži, v rokoch 2010 a 2011.

Ako vidieť v jej kresbách s motívom krajiny, Eveliina často pracuje vo voľnej prírode mimo svojho ateliéru.  Roku 2010 bola na pobyte v Utö rezidencii situovanej na opustenom ostrove v strede Baltického mora. V rámci From Kalasatama to the Town project 2011 boli Eveliinine kresby vystavené na verejných miestach v Helsinkách. Roku 2011 vytvorila scény pre Circo Aereo a Gandini Juggling, medzinárodné cirkusové spoločnosti .

Prvá samostatná výstava Eveliiny Hämäläinen za hranicami Fínska predstavuje cyklus kresieb na plátne, drevorezov a autorských knižiek. Diela sa tematicky zameriavajú na motív krajiny a osamotené lesy so zvieracou alebo ľudskou prítomnosťou.

V prípade Eveliiny však nejde len o prepis odpozorovanej krajiny, ale o zachytenie atmosféry miest, ktoré sa riadia vlastnými zákonitosťami a fungujú niekde na pomedzí reality a fantázie. Sú autorkiným útočiskom, azylom, miestom splnených snov…

Krajiny nesú znaky severskej prírody, vyžarujú pokoj až metafyzické ťaživé ticho. Celý dojem je umocnený výhradne čiernobielym minimalistickým spracovaním, ktoré necháva vyniknúť dynamike striedania štruktúr.

Diela Eveliiny sa nepodriaďujú žiadnym tendenciám a trendom, sú úprimnou výpoveďou, ktorá nadobúda až denníkový charakter. Krajiny odrážajú momentálnu náladu autorky, sú akousi alternatívnou realitou, ktorá kompenzuje nespokojnosť, či sklamanie z reálneho sveta, alebo naopak reflektuje pozitíva, či len dobrú náladu, ktorú deň prinesie.

Eveliine diela by v stredoeurópskom kontexte spadali do štýlu komornej, introvertnej českej grafickej tradície, ktorá je prítomná aj v tvorbe súčasných českých grafikov. To, čo ju však vyčleňuje z akejkoľvek nám známej “štylistickej predlohy”, je jej fixácia na severskú krajinu a spôsob jej interpretácie, ktorý v nás vyvoláva rovnaký pocit, aký by sme mali uprostred zasneženej krajiny, kde monotónnosť polárneho dňa a noci spolu s rozplývaním sa perspektívy v nekonečne bielej ploche nechávajú človeka napospas svojim blúdiacim myšlienkam.